Recyklácia fotovoltických panelov je častou témou záujemcov aj odporcov fotovoltiky. Množstvo ľudí vníma recykláciu panelov ako náročný a nákladný proces. Záujemcovia sa obávajú, že vysoké nálady na recykláciu budú musieť neskôr zaplatiť, čo im zvýši návratnosť celej investície. Kto v skutočnosti hradí recykláciu a ako funguje celý proces?
Udržateľný cyklus od výroby po recykláciu
Dlhodobé obavy ohľadom recyklácie fotovoltických panelov sú neopodstatnené. Aj keď fotovoltika je relatívne mladou technológiou a mnoho ton panelov na likvidáciu nás ešte určite nečaká, priemysel sa už sústreďuje na efektívne recyklačné postupy.
V rámci Európskej zelenej dohody, ktorá sa zameriava na prechod k čistému a obehovému hospodárstvu, sa zdôrazňuje význam dlhšieho využívania produktov a materiálov v ekonomike. Likvidácia panelov by bola neefektívnym riešením, a preto sa sústredí na ich recykláciu.
Jednou z kľúčových informácií je, že náklady na recykláciu fotovoltických panelov sú už zahrnuté vo výrobnej cene. Výrobcovia platia poplatky za recykláciu už pred tým, než sú panely uvedené na trh. To znamená, že zákazníci nemusia pri recyklácii panelov platiť žiadne dodatočné poplatky. Tento model zaisťuje, že odpad z fotovoltických panelov sa spracuje zodpovedným spôsobom, pričom sa minimalizuje ich environmentálny dopad.
Proces recyklácie fotovoltických panelov
Recyklácia fotovoltických panelov je viacstupňový proces. Prvý krok zahŕňa oddelenie hliníkového rámu od zvyšku modulu. Sklo a hliník sa tavia, zvyšné materiály sa drvia alebo chemicky rozkladajú. Kremíkové doštičky sú leptané a obohacované tak, aby mohli byť znova použité.
Viac ako polovica hmotnosti panelov tvorí sklo, kým približne pätina patrí hliníku. Oba tieto materiály sú takmer úplne recyklovateľné. Sklo sa môže znovu použiť na výrobu nových panelov alebo iných produktov a hliník sa taktiež dá recyklovať na výrobu nových komponentov.
Recyklované materiály, ako napríklad cenné kovy, majú dôležitú úlohu v minimalizovaní potreby ťažby nových surovín, čo prispieva k ochrane životného prostredia. Aj keď niektoré plastové časti panelov sú menej efektívne recyklovateľné, ich množstvo v paneloch je relatívne malé.
Recyklácia v skratke
- Rozloženie a separácia: Hliníkový rám je oddelený od zvyšku modulu. Sklo a hliník sú následne očistené od prípadných nečistôt.
- Tavenie a recyklácia: Sklo a hliník sa tavia, čo umožňuje ich oddelenie a získanie čistých surovín. Tento krok zabezpečuje, že tieto materiály môžu byť následne recyklované.
- Získavanie cenných surovín: Okrem skla a hliníka sa pri recyklácii získavajú aj cenné kovy, ako napríklad kremík, ktorý tvorí hlavnú časť solárnych doštičiek.
Európska únia upravuje recykláciu fotovoltických panelov smernicou WEEE, ktorá kladie na výrobcov povinnosť zabezpečiť ich recykláciu. Podobné smernice sú preberané aj do národných legislatív. Podľa smernice sú fotovoltické panely definované ako elektronické zariadenia, ktorá požaduje 85% recyklačnú účinnosť.
Trvanlivosť panelov a výzvy pre budúcnosť
Fotovoltické panely majú predpokladanú životnosť minimálne 30 rokov, pričom ich účinnosť by nemala klesnúť pod 80%. Napríklad v prípade panelov Jinko, ktoré máme v našej ponuke sa výrobca zaručuje, že ich životnosť aj po 30 rokoch neklesne pod 87,4 %. Táto dlhá životnosť je nielen výhodou, ale aj výzvou, ktorú treba riešiť s ohľadom na aktuálne poznatky a technológie. Recyklácia hrá kľúčovú úlohu pri minimalizovaní environmentálneho vplyvu slnečnej energie.
Pojem životnosť pri fotovoltických paneloch neznamená, že vám po 30 rokoch prestanú fungovať. Skutočná životnosť solárnych panelov sa pohybuje v rozmedzí 40-50 rokov. Konštrukcia panelov je veľmi odolná a riziko mechanického poškodenia či negatívneho vplyvu počasia je veľmi nízke. Panely sú dokonca odolné aj voči krupobitiu, soľnej hmle a amoniaku. Preto sa ich životnosť sa meria poklesom účinnosti.
Životnosť panelov je vskutku úctyhodná, ako sú však na tom zvyšné komponenty fotovoltickej elektrárne? Najmenej odolný komponent fotovoltickej inštalácie je inventor – striedač, ktorého životnosť je cca 10-20 rokov. Striedač je možné kedykoľvek vymeniť a teda neobmedzuje životnosť celej fotovoltickej inštalácie.
Zaujímavosť: Najstrašia fotovoltická elektráreň funguje už vyše 60 rokov.
Budúcnosť recyklácie fotovoltických panelov
Vývoj v oblasti recyklácie fotovoltických panelov je sľubný. Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA) predpokladá, že do roku 2050 môže vzniknúť približne 78 miliónov ton druhotných surovín z fotovoltiky, čo by mohlo vytvoriť trh v hodnote viac ako 15 miliárd eur. Táto transformácia by mohla podporiť tvorbu nových pracovných miest a inovatívneho priemyslu. Zároveň sa vytvorí nový zdroj surovín pre výrobu nových fotovoltických modulov, čím sa minimalizuje závislosť od ťažby nových surovín.
Dôležité je uvedomiť si, že recyklácia panelov nie je len teoretickou možnosťou, ale je už dnes úspešne realizovanou praxou. Ak sa dnes rozhodnete pre fotovoltiku, môžete si byť istí, že keď vám v budúcnosti prestane slúžiť, budú vyvinuté vysoko sofistikované spôsoby ako jednotlivé časti recyklovať.